reklama

Čo dokážu ľudia s prírodou...

Neznášam hubárov!!! Nemám namysli hubárov, ktorý zbierajú rôzne druhy húb a majú prírodu v úcte, ale hubárov, ktorý sa s celou rodinkou vyberú do lesa zbierať huby a na prechádzku a zväčša to končí lesným požiarom...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

Bývam v malej dedinke v Turci, doslova pánu Bohu za chrbtom a jediné, čo sa nenachádza hádam nikde inde na celom Slovensku je prenádherná príroda a čistý vzduch aký tu máme, hojnosť lesnej zvery a celkovo nádhery prírody. No v letných mesiacoch sa všetko mení na nepoznanie. Z nádherných lúk sa stáva smetisko, z prenádherných lesov sa stáva rúbanisko, prípadne zhorenisko a z čistých potôčikov sa stáva niečo horšie, ako mestská kanalizácia. A to len preto, že takzvaný civilizovaný ľudia si prišli oddýchnuť do prírody.

Jedno augustové nedeľné popoludnie som bol na prechádzke so svojim psom dosť ďaleko od dediny, od akejkoľvek civilizácie a mal som v pláne nazbierať pár húb, aby bolo na štedrý deň do kapustnice. Pre predstavu že ako ďaleko som bol od civilizácie dodám len toľko, že ani traktorom sa tam chlapi z dediny neodvážia ísť. Vykračujem si tak lesom a zrazu popri mne prevrčí stará škoda 120, len sa tak z nej dymilo... Neveril som vlastným očiam. No to nebolo to najhoršie, čo som videl. Zhruba o hodinku na to, vrčala tá istá škodovka, samozrejme bez značiek späť, celá v dyme (chladič, motor, výfuk a brzdy), že som si myslel, že som v nejakej vojne a niekto mi hodil k nohám chemickú dymovnicu. zhruba po pätnástich minútach sme sa aj s mojím psíkom dostali preč z toho smradu a dymu a konečne sa nám dalo dýchať. To bolo prvý raz v mojom živote, kedy som videl psa dusiť sa, kašlať a plakať zároveň. Keď už sme konečne boli v poriadku a prestalo nás dusiť, tak sme pokračovali ďalej hlbšie do lesa, kde sme samozrejme narazili na haldu odpadkov, ktoré tam boli vysypané pravdepodobne z tej škodovky. To už som mal naozaj dosť, ale nakoľko mám veľmi rád prírodu a celkovo neznášam takéto správanie sa ľudí, tak som aspoň pozbieral nebezpečné predmety, ako plechovky, sklo a podobne, nech sa na tom zvery nedorežú a látky, plasty a iné veci, ktoré som nemal kam dať som poriadne ukryl = zahádzal skalami a vetvami. To čo "dobráci" z modrej dymiacej škodovky vyhádzali za asi tak pol hodinu, som upratoval dve hodiny. To už bolo niečo po štvrtej večer. Nakoľko tma v tých dňoch bývala až okolo deviatej - desiatej večer, pokračoval som ďalej v potulkách. Asi tak o 3 až 4 kilometre ďalej som narazil na rodinku "hubárov". Ocinko pobehoval po lese s košíkom, mamička s deťmi sa rozložili pri aute, založili si ohník a opekali si nejaké dobroty. Samozrejme medzičasom stihli už vôkol seba vyhodiť pár platových fliaš a aj iné odpadky a ohníček, ktorý si urobili bol príliš blízko iného suchého porastu, takže hrozil požiar. samozrejme ako inak, keď som ich upozornil na to, aby si svoje odpadky pozbierala oheň uhasili, osopili sa na mňa a panička, ktorá tam bola s deťmi na mňa začala kričať, že nech jej dám pokoj, že čo si myslím, že čo som ja zač a podobne. Povedal som si, že keď to nejde podobrom, pôjde to po zlom. Ctenú pani som teda upozornil, že ak teda nemieni upratať ten neporiadok a uhasiť oheň, že ju nahlásim na obecný úrad a že sa to bude riešiť inou cestou. Samozrejme som mal pri sebe mobilný telefón s integrovaným fotoaparátom (ako v dnešnej dobe má skoro každý), tak som si urobil a fotodokumentáciu. Týmto som samozrejme milú paničku vystrašil, zavolala naspäť svojho manžela, upratali neporiadok, uhasili oheň a odišli preč.

Takto sa skončilo "hubárčenie" jednej rodinky. Nahnevane pre nich, no bezpečne a čisto pre prírodu. No koľko takýchto rodiniek, koľko takýchto škodoviek sa denne dostane do lesa a znečisťuje ho, tak to je naozaj otázne. Jediné na čom badáme, že je to s lesom a celkovo okolitou prírodou čoraz horšie a horšie, je lesná zver. Pretože ešte pred desiatimi - pätnástimi rokmi nebolo ani počuť o tom, že by sa medveď, alebo nejaký iný lesný zver priblížil k ľudským obydliam, no dnes je to v zimnom období na dennom poriadku. Mnohí hovoria, že tá zver už vôbec nie je taká plachá ako kedysi, no pravdou je to, že s plachosťou to nemá nič spoločné. Medvede, jelene, lane, srny a iná zverina chodí čoraz bližšie k ľudským obydliam preto, lebo nikde inde už nemôžu nájsť potravu. Veď čo má robiť taký medveď, keď sa potrebuje vykŕmiť na zimný spánok a v lese niet žiadnych húb, malín, čučoriedok, skrátka žiadne plodiny neostanú po ľudských zberačoch. A taktiež sa nemusí byť pravda, že povedzme medveď príde k ľudskému obydliu, ale práve naopak, človek si postaví dom na mieste, kde mal medveď hojnosť krmiva.

Na záver už iba dodám, že je jediný vinník, ktorý spôsobil toto všetko a tím je ČLOVEK a nik iný. Pretože jedine ľudská nezodpovednosť, ľahostajnosť a mamona dokázali spôsobiť to, čo sa deje nielen v našich lesoch, ale aj v prírode na celom svete a kým sa týchto základných troch neduhov nezbavíme, tak niet záchrany pre nikoho a nič.

Pamätajme, že my, ľudia, nie sme pánmi nad touto planétou, my sme tu len hostia.


Štefan Škorvánek

Štefan Škorvánek

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, teda aspoň z biologického hľadiska, ktorý má rád zábavu a tak celkovo sa rád bavím :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu